Dostal som sa k veľkej hrude masla. Kým ho stihnem spotrebovať, pokazí sa. Preto skúsim vyrobiť ghí – tuk, ktorý vznikne odparením vody a vyzrážaním mliečnych bielkovín. Maslo som vložil do hrnca s hrubým dnom a pomaly zahrievam. Na veeeľmi slabom plameni. Aby neprihorelo. Spálené maslo môže ísť akurát do odpadu.
Maslo spočiatku pení a buble. Tá pena sú bielkoviny, ktoré vystúpili na povrch. Jemne premiešavam, zdroj tepla na najnižšom stupni. Práve teraz sa odparuje voda.
Voda sa odparila, pena je redšia, bielkoviny – zrazenina sadajá na dno hrnca. Stále miešam. Bielkoviny sa pomaly oprážajú, rozvinie sa príjemná oriešková vôňa. Toto je správny čas, keď ghee odstavím z tepla. Pár sekúnd naviac a oriešková vôňa sa zmení na zhorenú, takže v tejto fáze pozor.
Maslo je vyčistené, alebo prepustené, ako sa to niekde nazýva. Ihneď po odstavení z plameňa som ho precedil cez plátno.
Na plátne zostali opražené mliečne bielkoviny. Už ich netreba, svoju úlohu splnili. Vďaka nim dostalo ghee zlatú farbu a orieškovú vôňu.
Od ghí nečakajte chuť masla a nepovažoval by som to za nejakú alternatívu k maslu, pretože ako maslo vôbec nechutí. Ak by som si mal vybrať chlieb natretý maslom, alebo ghee, na 100% siahnem po maslovom. Sila ghee je v jeho odolnosti voči vysokým teplotám – neprepaľuje sa tak rýchlo. Zelenina pripravená na ghí má vynikajúcu chuť.
[starrater tpl=10]
